Poľanovce
Poľanovce a okolie
Toto nie je oficiálna stránka
Sihoť
Poľanovce boli založené v roku 1270.
Kostol bol postavený v roku 1379.
Na Sihoti založili mnísi (kartuziáni) kláštor v roku 1739. Zrušili ho cisár Jozef II. v r. 1792. Cirkevným potrebám kláštor slúžil 53 rokov.
Z kláštora bol prenesený obraz Premenenie Krista Pána do kostola v Poľanovciach.
Na uvedený cirkevný sviatok sa tam 6. 8. oslavovala odpustová slávnosť. Na pôvodnom mieste stal drevený kríž. Teraz je tam postavená kaplnka.
Kaplnku pozri na: https://polanovce.webnode.sk/album/fotogaleria-/#p8140013-jpg
Lokalita Sihoť medzi Poľanovcami a Vyšným Slavkovom stáročia ukrývala pôvodne pútnický kostolík Premenenia Pána. Vzhľadom na veľkosť kostola ide skôr o včasno novoveký kostol zo 16. až 17. storočia, aj keď pútnická tradícia na Sihoti siaha až do obdobia stredoveku. Kostol pravdepodobne zanikol požiarom. Tento kostol na Sihoti spomínajú aj kánonické vizitácie z roku 1780 a 1832. Hovoria o vtedajšej kalvárii aj o kostole Premenenia Pána.
O tejto oblasti existuje aj veľa legiend a povestí. Jedná z nich hovorí o tom, že kráľovi Matejovi Korvínovi zbojníci nechali svoj lup, ktorý ukryl v jaskyni pod Zelenou skalou.
O prepadlisku tiež existuje jedna povesť, vraj je tam prepadnutá dedina. Ďalšia hovorí o tom, ako sa na Sihoti v oblasti pri sedle Prašivá prepadol turecký vojak s koňom, preto sa táto lokalita volá Turkova lúka.
Archeologický výskum zaniknutého kostola Premenenia Pána na Sihoti pri Poľanovciach:
Leletkov
V lokalite Koscelisko nad obcou Vyšný Slavkov je vraj zaniknutá dedina Leletkov aj s kostolom. Vojenské mapovania z rokov 1769 a 1821 juhovýchodne od Vyšného Slavkova zobrazujú polohu veľkého a malého hradiska.
Potok Branisko
Branisko je potok, ktorý preteká cez Poľanovce. Pramení v juhovýchodnom cípe Levočských vrchov. Preteká cez obce Poľanovce, Korytné, Beharovce, Granč - Petrovce a Žehra. Pri osade Dobrá Voľa priberá svoj najvýznamnejší prítok, Margecianku zľava, stáča sa juhojuhovýchodným smerom a preteká mestom Spišské Vlachy. Na okraji mesta ústi v nadmorskej výške cca 377 m n. m. do Hornádu.
Potok Bystrík
Potok Bystrík je ponorný potok, ktorý vyviera pod Smrekovicou - najvyšším vrcholom pohoria Branisko – pod názvom Veľká Svinka. Časť vody vteká do Diablovej diery - jaskynného otvoru vo vápencovej časti horského masívu, aby na spišskej strane hrebeňa vytiekla z výveru ako potok Bystrík. Druhá časť vôd Velkej Svinky tečie ďalej svojím korytom na šarišskú stranu až po sútok s Malou Svinkou – odtiaľ ďalej ako riečka Svinka. Potok Bystrík tečie v podzemí približne 500 metrov na západ, kde o 60 metrov nižšie vyviera zo skalnej diery. Pod obcou Poľanovce sa vlieva do potoka Branisko.
Diablova diera
https://polanovce.webnode.sk/fotogaleria/photogallerycbm_841912/10/#img-20190817-123119604-jpg
https://polanovce.webnode.sk/fotogaleria/photogallerycbm_841912/10/#img-20190817-124019949-jpg
Diablova diera je jaskyňa s ponorom toku Veľkej Svinky, ktorá sa nachádza neďaleko sedla Chvalabohu v katastri obce Poľanovce v Levočskom okrese.
Podľa povesti na tom mieste kedysi stála krčma a ako to už býva, krčmár sa nepohodol s čertom, lebo chcel viac než mohol mať. A tak sa rohatý nazlostil, dupol kopytom a krčma sa aj s krčmárom prepadla pod zem. Na jej mieste ostala diera v zemi.
Krčma bola v sedle Chválabohu na Branisku len do začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia, ale jej budova dodnes stojí. Ale aj diera z povesti neďaleko krčmy otvára ústa zeme.
V pohorí Branisko pramení viacero vodných tokov, azda najvýznamnejším je rieka Veľká Svinka. Zo zeme vyráža na juhozápadných svahoch najvyššieho vrchu pohoria - Smrekovice (1200 m n. m.). Tečie južným smerom, potom sa stáča, kľučkuje Šarišskou vrchovinou a Čiernou horou a pri Obišovciach sa vlieva do Hornádu.
Prevažná časť vôd Veľkej Svinky sa tratí v ponore Diablova diera, ktorý je vytvorený v dolomitových vrstvách a je typickou ukážkou krasových foriem. Časť vôd Veľkej Svinky, najmä v časoch dažďov však pokračuje v pôvodnom koryte a poniže sedla Chvalabohu steká na východnú, šarišskú stranu pohoria, pričom neustále naberá prítokmi na mohutnosti.
Tento jav sa nazýva odborne bifurkácia (rozdvojenie) a je pri horských riekach východného Slovenska vzácny. Možno sa niekomu nezdá na tomto fenoméne nič mimoriadne, v prípade Veľkej Svinky však má jednu zaujímavosť. Existuje totiž veľmi seriózny predpoklad, že časť jej vôd, ktorá sa tratí v Diablovej diere, preteká podzemnými krasovými puklinami v dolomitických vrstvách a vyteká v podobe prameňa na západnej, teda spišskej strane pohoria juhovýchodne od dediny Poľanovce. Je teda veľmi pravdepodobné, že vody z prameňa Veľkej Svinky pod Smrekovicou nekončia len v jej riečnej sieti, ale dostanú sa aj do potoka Branisko, ktorý sa vlieva do Hornádu. Voda z jedného prameňa sa teda dostane do tejto rieky dvoma cestami, paradoxné je, že "odklonená" časť vody z Diablovej diery oveľa skôr, než hlavný tok Veľkej Svinky.
Z hrebeňa Rajtopikov padajú smerom ku obciam Dúbrava a Harakovce príkre Svahy tzv. Harakovská stráň, na ktorých sa vyskytujú viaceré vzácne druhy rastlín a živočíchov. Tieto stráne boli spoločne so spomínaným hrebenom Rajtopiky vyhlásené v roku 1982 za NPR.
https://polanovce.webnode.sk/fotogaleria/#p1010625-jpg
Zelená skala
https://polanovce.webnode.sk/fotogaleria/#p4300965-jpg1
Vyhliadkové vápencové bralo Zelená skala sa nachádza v pohorí Branisko, neďaleko obce Poľanovce. Jeho názov je pravdepodobne odvodený od machu, ktorý ho obrastá. Z vyhliadky na Zelenej skale sa možno pokochať krásnym rozhľadom na západ, ktorému dominuje náhorná plošina Sihoť. Vidno odtiaľto tiež mohutný Spišský hrad a za priaznivých podmienok i Vysoké Tatry. K zelenej skale sa viaže povesť o poklade kráľa Mateja, ktorý vraj leží v jej útrobách. Každoročne na Veľký piatok sa vraj skala na krátky čas otvára a ponúka možnosť nabrať si z ukrytého bohatstva. Toto dobrodružstvo sa však nevypláca, kto tam totiž vojde, zvyčajne prepadne chamtivosti a v zápale zbierania cenností nestihne vyjsť von.