Poľanovce
Poľanovce
Toto nie je oficiálna stránka
Okres Levoča, 570 metrov n.m., na rozhraní Levočského pohoria a Braniska, 23 km od Levoče. Počet obyvateľov 156.
História obce Poľanovce
Počiatky obce a stredovek
Obec Poľanovce sa prvýkrát spomína v roku 1270, keď ju Uhorský kráľ Stefan V. daroval Urovmu synovi Fiókovi výmenou za vežu na Spišskom hrade. V historických záznamoch sa obec uvádza pod rôznymi názvami: Polank (1270), Babarete (1321), Polyank alebo Babarethy (1352), Polanka alebo Babarethe (1429), Polanowetz (1773), Polanowce (1808), a v maďarskej forme Polyanóc alebo Polyánfalu.
Poľanovce patrili rozličnym zemepánom, medzi ktorých patril v roku 1321 Bartolomej, syn Pongráca de Polanch. Od 18. storočia sa vlastníctvo obce dostalo do rúk rodín Jancsovcov, Almássyovcov a iných. V roku 1787 mala obec 36 domov a 305 obyvateľov, v roku 1828 sa ich počet zvýšil na 55 domov a 397 obyvateľov. Hlavnými zdrojmi obživy boli poľnohospodárstvo, povozníctvo a pálenie uhlia.
Rekatolizácia a cirkevná správa
Poľanovce boli v období rekatolizácie v 17. storočí súčasťou cirkevného diania na Spiši. Po povstaní Gabriela Bethlena v roku 1623 jezuiti získali pre katolícku vieru viacero obcí, vrátane Poľanoviec. V obci pôsobili kanonici zo Spišskej Kapituly, ktorí vykonávali bohoslužby v domoch miestnych obyvateľov a oboznamovali ich s katolíckymi dogmami. Osobitne sa o rekatolizáciu zaslúdil kňaz Ján Szölösi.
V cirkevnej správe patrili Poľanovce do Spišskovlašského dekanátu, ktorý zahŕňal aj farnosti Chrasť nad Hornádom, Kluknava, Bijacovce a Vyšné Repaše. Napriek tomu, že neboli uvedené v pápežských desiatkových registroch z roku 1519, mali v spišskej cirkevnej štruktúre významné postavenie.
Obec v 19. a 20. storočí
Počas prvej československej republiky sa ráz obce nezmenil. Poľanovce si zachovali poľnohospodársky charakter a obyvatelia sa zaoberali aj remeselnou činnosťou. V rokoch 1919 - 1920 obec spoločne s okolitými dedinami žiadala zmiernenie kontingentu obilia pre veľkú neúrodu. V tom istom období obec riešila aj zdravotnú krízu po vypuknutí infekcie svrabu. Počas Slovenského národného povstania miestni obyvatelia podporovali partizánske skupiny v regióne. Niektorí obyvatelia našli zamestnanie v priemyselných podnikoch v Košiciach a na Spiši.
https://polanovce.webnode.sk/fotogaleria/#5bc2c5b2-jpg
https://polanovce.webnode.sk/fotogaleria/#b6cc3038-jpg
Vzdelanie a školstvo
Škola v Poľanovciach
Od roku 1823 rímskokatolícka škola
V rokoch 1937-38 chodilo do rímskokatolíckej školy v Poľanovciach 110 detí a učiteľom bola p. Mária Horutová.
Podľa dostupných informácií táto škola existovala od roku 1823.
Niektorí učitelia na Rímskokatolíckej škole v Poľanovciach pred vojnou -
1919 - 1925 (?) - Ján Pataky (učiteľ a organista)
1931-32 - Irena Tkáčová
1932 - Jozef Lacek
1932-33 - Jaroslav Jelínek
1933 - 34 - Jozef Becko
1934-35 - Antónia Pauknerová
1935 - 39 - Mária Horutová
1939 - Ján Boucik
Za roky 1930 - 40 zhruba 95% výdavkov na školu (plat učiteľa, réžia, pomôcky,...) podľa výkazov o rozpočte hradila cirkev v Poľanovciach a ak chýbalo, pýtalo sa od obce podľa vtedy platného zákona.
Podľa dostupných informácií bola stará školská budova v Poľanovciach zriadená v roku 1823. Minimálne odvtedy tu existovala rímskokatolícka škola.
Archív udáva, že 27.11.1918 sa konali voľby nového organistu - učiteľa. Stal sa ním Ján Pataky, ktorý bol zvolený jednohlasne.
24.2.1924 sa konala schôdza, na ktorej sa rozhodovalo o novostavbe školskej budovy, nakoľko tá stará - pôvodná už nezodpovedala potrebám vyučovania. Rozhodlo sa, že tunajšia kúria bude prestavaná na školu a stará škola - budova sa predá.
Školská stolica následne rozhodla, aby sa budova novej školy prepísala na poľanovskú rímskokatolícku cirkev.
Členovia školskej stolice -
- Ján Pataky - učiteľ
- Ján Chromčo - roľník, predseda stolice
- Jozef Novak - starosta
- Jozef Hudok
- Štefan Šubar
- Jakub Zahurančík
- Tomáš Gaduš
- Vincent Kaľavský
Stará budova školy išla 15.3.1924 do dražby, kde záujem o ňu prejavili - Juraj Novak, Pavol Zahurančík, František Piľa, Štefan Chlebovec a Mária Hudok (Hudáková).
Starú budova školy nakoniec odkúpila za 4 210 Kčs Mária Hudáková rodená Kaľavská.
Kostol
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie
Tento pôvodne gotický kostol prešiel počas storočí fascinujúcim vývojom, ktorý v ňom zanechal stopu každej významnej éry.
-
Stavebný vývoj: Koncom 17. storočia sa k nemu pribudovala veža, ktorú opravili v roku 1706. Zásadná prestavba prišla v roku 1765 – vtedy priestory zaklenuli, zamurovali starý južný vchod a otvorili nový, hneď pod vežou. Dvadsiate storočie prinieslo už len menšie úpravy.
-
Architektúra: Ide o jednoloďovú stavbu s rovným uzáverom svätyne (presbytéria), obdĺžnikovou loďou a predstavanou vežou. Zatiaľ čo fasády kostola sú hladké, vežu zdobí zaujímavé sgrafitové kvádrovanie. Interiér prepájajú české placky a pruské klenby.
Umelecké poklady interiéru
-
Hlavný oltár: Dominuje mu voľne visiaci oválny obraz Nanebovzatia Panny Márie. Po stranách ho na konzolách dopĺňajú rokokové sochy anjelov z roku 1766, pričom sochárska výzdoba sa pripisuje majstrovi Hermennovi.
-
Bočné oltáre: Dva rokokové oltáre z obdobia okolo roku 1765 nesú obrazy sv. Jozefa a ďalšieho svätca. Tieto olejomaľby na plátne vynikajú bohatým lemovaním s motívmi akantov a rokají.
-
Kazateľnica a krstiteľnica: Rokoková kazateľnica z druhej polovice 18. storočia zaujme baldachýnom s čabrakom a vázou. Baroková krstiteľnica z polovice 18. storočia láka pohľady svojou lupeňovitou nádržou a detailnou drevorezbou.
-
Vzácne detaily: * Obraz Premenenia Pána (olejomaľba z obdobia okolo roku 1840).
-
Polychrómovaná drevená plastika Ukrižovaného – ukážka barokového ľudového umenia z polovice 18. storočia.
-
Dve historické náhrobné dosky z červeného mramoru (z rokov 1442 a 1661), ktoré pripomínajú dávnu minulosť tohto miesta.
-
Kultúrne a sakrálne pamiatky
V Poľanovciach sa nachádza bronzový pacifikál s rytým ornamentom, valcovitým nodusom a dvoma figúrami (Panna Mária a sv. Ján) pri kríži. Okrem toho obec vlastní historický kalich z tepaného kovu s nápisom na reverze: A Georgio Episcopo 1891.
https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_22?farnost_id=649
Sihoť
Archeologický výskum zaniknutého kostola Premenenia Pána na Sihoti pri Poľanovciach:
https://polanovce.webnode.sk/fotogaleria/#imag0295-jpg
https://polanovce.webnode.sk/fotogaleria/#imag0296-jpg
https://polanovce.webnode.sk/fotogaleria/#imag0298-jpg
Sypaň
V minulosti sa dedinské gazdovstvo bez sypanca (sypaň) nezaobišlo. Bol to vlastne sklad potravín. Aj v letných horúčavách tam bolo vždy chladno. Ten chlad zabezpečovala jeho kamenná konštrukcia. Jeho súčasťou bola aj veľká a chladná pivnica.
Poľanovce - obecný portál – oznamy
tocpol@protonmail.com